1. časť

Krátko z histórie

     Mladí chlapci túžiaci vždy po poľnohospodárskych prácach okúsiť po vzore dedín Slavošovce či Štítnik hru  s guľatým "čudom", využívali každučký kúsok rovnej plochy v Gerlachu, Pod brehami i pasienkové lúky nad terajším poľnohospodárskym družstvom V Honciach. Pre organizovaný futbal to nevyhovovalo a bolo potrebné vybudovať štandardné futbalové ihrisko. A tak mladí adepti a neskôr celá obec začali s kopaním a prevážaním zeminy.

     Medzi najiniciatívnejších patril v tom čase Ján Ďurán (nar. 1928), ktorý začal organizovať kopacie práce. Neskôr občania pomáhali konskými i volskými povozmi a postupne vznikalo kolektívne dielo celej obce. Štrukturálne a upravovacie práce riadil Ján Kamenský (od Kuba). Bokom nestál ani miestny národný výbor. Jeho predsedami boli Ján Pástor (od Andrika), Ján Vápeník - Kulicák, Ondrej Vápeník - Šoltys. Výkonným tajomníkom bol Ondrej Kučera. Teraz už je ťažké potvrdiť, kto bol v tom čase predsedom Sokola. Hlavné slovo mal Ján Vápeník - Šoltys nižný, ktorý na vlastnej motorke vozil aj hráča Szöllöša z Nadabuly.

     V 50. rokoch 20. storočia sa brigádnicky vybudovala jednoduchá, ale murovaná šatňa. Mala dve miestnosti pre domácich, hostí a užšia chodbička na konci ktorej bola i miestnosť pre rozhodcu.

     V roku 1969 Honce postúpili do krajskej súťaže I. B triedy košicko - gemerskej ligy (terajšia V. liga). V rokoch 1965 - 1069 sa už v Honciach hrala okresná súťaž , ktorí vyvrcholila postupom Družstevníka Honce do I. B triedy Východoslovenského kraja. Výhra 1:0 v Nadabule im zabezpečila postup o jeden bod pred Dlhou Vsou. V tomto období sa už začalo s výstavbou a rozšírením hracej plochy na súčasné rozmery.

 

     Pán Šmelko bývalý učiteľ ZŠ hovorí: “Zvolil som si zaujímavý systém. Vytvoril som dve skupiny: Strelkovu (Marián) a Kubíkovú (Ján Gallo). Tieto dve skupiny hrali vždy proti sebe futbal aj cez prestávky. Aby bola motivácia „porazení“ boli vždy potrestaná a preto museli robiť drepy, alebo kľačať. Neboli to tresty v pravom slova zmysle, ale šlo skôr o povzbudenie a motiváciu. Veľa som staval v tom čase na kondícii. Chlapci behali a vládali a prinášalo to i ovocie. Neskôr pri kolegovi Kurianovi v Rož. Bystrom bolo v kádri školy v základe až sedem hráčov z Honiec a to do školy chodili chlapci z troch dedín. Mal som ohromný pocit, keď som vo svojich 37 rokoch končil s aktívnou činnosťou, v mužstve so mnou začali už hrávať aj moji žiaci. Dokonca aj pri druhom postupe do krajskej súťaže“.

     V 80 rokoch sa postupne začal oplocovať areál ihriska. V roku 1982 sa začalo so stavaním kolov a oplotenia zo spodnej časti. Tu zohral nemalú úlohu predseda JRD Vladimár Čapó. V roku 1983 za veľkej snahy Jána Vápeníka sa začalo aj plechové oplocovanie od západnej strany. V roku 1985 sa začali vybavovať papiere na stavbu nových šatní. Snaha bola dokončená až v roku 1988 a v septembri sa začali prvé výkopové práce za účasti predsedu MNV Jána Kučeru. JRD malo vtedy pridruženú výrobu , ktorej velil Ondrej Hlaváč s tá mala najväčšiu zásluhu na postavení novej šatne. Po výkopových prácach, ktoré robil bager z miestneho kameňolomu za asistencie Emila Vápeníka, ktorý hlinu odvážal, pracovala táto pridružená výroba dobrým tempom.

     Hlavnými murármi boli Jaro Vápeník - Kulicák a Compel z Rož. Bystrého. Aktívne im napomáhali aj samotní hráči. V roku 1990 bola stavba dokončená - dotiahla sa voda a elektrika. V novembri už začala slúžiť futbalistom.    

Pokračovanie nabudúce.....

 

Jaroslav Strelka st. (Futbalové Honce)

Foto: archív a kcs