V Kružnej vyhlásili futbalovú Jedenástku ObFZ 2005

3.1.2016 - Kružná - V piatok podvečer sa v kultúrnom dome v Kružnej stretli prvýkrát vyhlasovala Jedenástka ObFZ 2005. Jej zostava vznikla na základe nominácií predstaviteľov jednotlivých klubov, ktoré hrajú najvyššiu okresnú súťaž. Najlepšie mužstvo minulého roka tvoria brankár Roman Lindák (Vyšná Slaná), Milan Hajdúk (Vlachovo), Richard Macho (Plešivec), Jaroslav Barczi (Lipovník), Bohuslav Rupp (Dobšiná), Maroš Vido (Vyšná Slaná), Rastislav Greško (Gemerská Poloma), Zsolt Stráma (Jablonov n/T.), Tomáš Hronec (Vlachovo), Marek Vranec (Honce) a Štefan Tóth (Krh. Dlhá Lúka). Medzi nominovanými brankármi sa ešte objavili P. Filický (Betliar), P. Lenkey (Brzotín), P. Breuer (Gem. Hôrka), M. Pavlínyi (Dlhá Ves), O. Skokan (Plešivec) a R. Szöllös (Rudná). Z hráčov sa do pozornosti funkcionárov klubov ešte dostali obrancovia O. Kočis (Brzotín), P. Rogos (Vyšná Slaná), A. Szaniszló, R. Znak (obaja Plešivec), I. Molnár (Honce), záložníci Š. Tóth (Gemerská Hôrka), E. Rigó (Krh. Dlhá Lúka). Z útočníkov to zasa boli R. Lipták, Š. Surovský (Dobšiná), Z. Greško (Gemerská Poloma) a aj najlepší strelec jesennej časti A. Pulen z Plešivca.

Vydané 7. 3. 2006 o 0:00 Autor: Bratislava (TASR)

Peter PODOLINSKÝ & Karol CSOBÁDI

S futbalovou loptou sa útočník Š. Tóth začal zoznamovať v rodnom Plešivci, kde hrával za žiakov. Ako väčšina hráčov dorastenecké roky si odkrútil v Rožňave a vypracoval sa až do mužstva mužov. Ďalšie jeho kroky viedli do Kunovej Teplici a neskôr do Krh. Podhradia. Po vojenčine som sa vrátil do Rožňavy, ktorá vtedy bola na vrchole novodobej éry, ale nakoľko mi chýbala kondička, zakotvil som v mužstve Jovíc, ktorá pôsobila v najnižšej okresnej súťaži. Tam som bol najlepší a prestúpil som do Krh. Dlhej Lúky, povedal Štefan Tóth. Najradšej si spomína na stretnutie proti Kružnej, v ktorom v priebehu pätnástich minút zaznamenal hetrik a zároveň vybojoval postup mužstva do I. triedy. Svoje kanonierske schopnosti potvrdil v poslednom jesennom kole. Najdôležitejší gól som zaznamenal v susedskom derby v Lipovníku, keď po peknom centri som gólmanovi dal jasle a zároveň rozhodol o prvom víťazstve na pôde súperov, dodal Štefan Tóth, ktorého želaním do ťažkej odvety je čo najlepšie obstáť a vybojovať umiestnenie do piatej priečky.

Do futbalového diania zasiahol strednopoliar J. Barczi netradične až v sedemnástich rokoch a okrem trojročného pôsobenia v Krh. Podhradí ostal verný svojmu klubu v Lipovníku. Začal som hrávať volejbal, kde v podstate v lete som mal prestávku. Chalani ma nahovorili na futbal a tak som začal hrať prakticky hneď za dospelých bez základov. Na účinkovanie v Krh. Podhradí najradšej spomínam, nakoľko som tam nadobudol futbalovú tvár a vydal zo seba maximum vo svojej kariére, uviedol J. Barczi. V súčasnosti znova prejavil piatoligista záujem o jeho služby, čo však odmietol. Lipovnícky futbal je dosť viazaný na moju osobu a za súčasnej situácie by môj odchod ešte viac mužstvo oslabil, pokračoval J. Barczi. Lipovník pred novým ročníkom prešiel menšou krízou, čoho následkom bolo i nelichotivé postavenie v spodnej časti jesennej tabuľky. Hráči neboli v pohode. Taktiež na brankárskom poste sme mali iba náhradníka a podávali kolísavé výkony. Po úvodných piatich prehrách prišlo päť víťazstiev a opäť šesť prehier. V mužstve je síce niekoľko hráčov so štvrtoligovými skúsenosťami, ale tí už strácajú motiváciu. Cieľom nie je postup a sú aj takí hráči, ktorí majú vyššie ambície. Myslím si, že herná pohoda sa narušila aj odchodom trénera, ktorého mužstvo jednoznačne zrušilo i napriek tomu, že ho budoval niekoľko sezón. Novému, ktorí je jedným z nás niet čo vyčítať, nakoľko ešte nedokázal vzbudiť taký rešpekt ako jeho predchodca a to sa odzrkadľuje na výsledkoch, uviedol na margo súčasnej situácie v klube J. Barczi. Do odvetnej časti by si najviac prial, aby nastala predovšetkým herná pohoda. Mňa nikdy netešili body a prestíž. Hrávam pre potešenie a mám dobrý pocit z kvalitne odvedeného výkonu, dodal na záver Jaroslav Barczi Skôr než sa rozhodne ukončiť svoju hráčsku kariéru nevylučuje zahrať si jednu sezónu vo vyššej súťaži.

Útočník T. Hronec je odchovancom vlachovského futbalu, kde začínal hrávať za žiakov. Neskôr zakotvil v Rožňave a ako dorastenec pokračoval aj na športovom gymnáziu v Košiciach. Okúsil aj treťoligové trávniky v drese Rožňavy a dnes oblieka dres materského klubu vo Vlachove. V tabuľke strelcov sa po jesennej časti nachádza na druhej priečke s počtom 11 gólov za vedúcim A. Pulenom z Plešivca i napriek tomu, že odohral iba polovicu súťaže. Po odchode z Rožňavy som poldruha sezóny nehral, pretože som bol pracovne zaneprázdnený, ale starosta obce ako i kamaráti ma nahovorili, aby som im pomohol. V jesennej časti sa mi začalo dariť, zaznamenal som hetrik proti Lipovníku, ale potom som skončil so sadrou na ruke a do ďalších stretnutí už nezasiahol. Najviac sa mi však darilo v Rožňave, kde vládla pohoda nakoľko sme vtedy domáce stretnutia povyhrávali, ale perspektívny káder a dobrý kolektív je aj vo Vlachove, kde pravdepodobne ukončím svoju futbalovú kariéru, uviedol Tomáš Hronec.

Do tajov futbalového umenia vnikal obranca M. Hajdúk v žiackych mužstvách Vlachova pod vedením trénera Jána Gecelovského. Postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami. Niekoľko sezón patril k stáliciam na regionálnych trávnikoch, kde obliekal dres Rožňavy a neskôr Betliara. Pred rokom sa vrátil späť do Vlachova, kde je neodmysliteľnou oporou svojho klubu. Vďaka ďalekonosným delovkám, ktoré končili kdesi za plotom až v bušine si vyslúžil prezývku Bušo, pod ktorou je dodnes zapísaný do vedomia futbalových priaznivcov. "Najkrajšie futbalové roky som prežil v Betliari a k tomuto klubu ma viaže najviac pekných spomienok, povedal Milan Hajduk, ktorý v sezóne 2000/2001 patril ako obranca spolu s útočníkom V. Vávrom so 6 gólmi, k najlepším strelcom jesennej časti štvrtoligového Betliara." Futbal ma stále dokáže baviť a i keď už opadla mladícka horkokrvnosť a nadšenie z víťazstiev a gólov stále v tomto športe nachádzam niečo nové a krásne, dodal Milan Hajduk. Miesto medzi jedenástimi najlepšími mu patrí právom.

Maroš Vido patrí ku skúseným hráčom, do najlepšej Jedenástky sa však dostal prvýkrát. Predtým sa podobné podujatia neorganizovali, ale raz som už bol v športovcom okresu, povedal záložník Vyšnej Slanej. Prekvapilo Ťa to? Nie že by ma to prekvapilo, len som veľmi rád, že zväz vôbec niečo také zorganizoval. V jedenástke je však málo mladých. Chýbajú mi tam. Až na troch hráčov sme tam všetci tridsiatnici. Mládež bolo treba dotiahnuť, nie nás. Nech sa oni ukazujú a majú dobrý pocit, posťažoval sa M. Vido. Na ihrisku vo Vyšnej Slanej je teraz množstvo snehu, tak futbalisti presedlali na iné športy. Kto má rád tvrdšiu hru, hrá hokej. No mojou doménou je teraz tenis, ktorý hrám, kedy môžem, priblížil svoju zimnú prípravu M. Vido. Veľmi ho potešilo, že sa do Jedenástky dostal aj jeho oddielový kolega brankár R. Lindák. Patrí medzi troch najlepších v okrese. Má skúsenosti z vyšších súťaží, má niečo odchytané a je to vidieť. Utvrdil som sa, že brankárska jednotka, uzavrel M. Vido.

Vyhlasovanie Jedenástky roka brankára R. Lindáka potešilo. Hrám futbal dlho, ale takéto niečo sa tu nerobilo. Konečne ObFZ niečo pripravilo. Podobné ocenenia bežia v ostatných krajoch každý rok. U nás sa to urobilo prvýkrát a verím, že to bude pokračovať a bude z toho pekná tradícia, povedal R. Lindák. Na jeseň sa Vyšnej Slanej nedarilo tak ako v minulej sezóne. Príčinu vidím v tom, že sa nám zranili viacerí hráči. Nemáme útočníkov, ktorí nám veľmi chýbajú. Niektorí chlapci pracujú vonku, či študujú, často sa menila zostava. Nevedeli sme sa zísť v takom zložení ako v minulej sezóne, vysvetlil R. Lindák. Za najlepší zápas na jeseň považujem predohrávku v Dlhej Vsi. Prišli sme deviati, pretože pár hráčom bolo nevoľno. Nastúpil aj hráč, ktorý už nehral asi dva roky. No zahrali sme perfektne a remizovali sme. V zápase som mal aj šťastie, povedal R. Lindák.

Dobšinčania mali medzi najlepšími zastúpenie v osobe záložníka B. Ruppa. Čakal si, že sa dostaneš do Jedenástky roka? Vôbec nie, bol som prekvapený. Podľa mňa je veľa dobrých hráčov, ktorí tam mali skončiť a nie sú. Mohli tam byť Dobšinčania Števo Surovský, Gejza Valentko či hráči iných mužstiev, ako Ján Lipták z Vlachova. Aká bola pre teba jeseň? Bola dobrá, lebo sa u nás zišli hráči, ktorí pracujú za mužstvo, nie za seba. Hráme za tím, čo je podľa mňa najväčšia prednosť vo futbale a vtedy sa rodia úspechy. V ktorom zápas tejto sezóny sa ti hralo najlepšie? Bolo to v Gemerskej Polome, aj keď zápas skončil 1:1. Tento zápas mi vyšiel. Ďalší bol v Brzotíne, kde sme rozhodli už v prvom polčase. Naopak zlé to bolo vo Vyšnej Slanej. Tam nás vychytal Roman Lindák, ako keby bol malý boh. Stálo pri ňom aj šťastie. Mali sme tri gólové príležitosti, ale nevedeli sme streliť gól. Nakoniec sme prehrali 0:1. S čím idete v Dobšinej do odvetnej časti? Hrať čo najlepšie a vyhrávať, čo sa bude dať. A keď pán Boh dá, tak aj postúpiť vyššie.

POZNÁMKA

Na vyhlásení Jedenástky ObFZ 2005 sa zopakovala situácia z vyhlasovania Najlepších športovcov mesta Rožňava. Medzi prítomnými mali prevahu ocenení športovci. Ešte dobre, že v Kružnej bolo pred podujatím zasadnutie Rady ObFZ, lebo by v sále boli len naozaj jedenásti futbalisti a organizátori. Zdá sa, že ľudia strácajú záujem vidieť tých najlepších. Je smutné, keď spoluhráči či aspoň funkcionári nechcú radovať z úspechu. Rovnako je však smutné aj to, keď na podujatí chýbajú aj samotní ocenení. (pp)

TALENT ROKU 2005

Súčasťou vyhlásenia futbalovej jedenástky bolo i ocenenie mladých talentov z mládežníckych kategórií.Za najlepšieho hráča mladších žiakov ročník narodenia 1993 bol vyhodnotený Miloš Gallo, ktorý hráva už aj za starších žiakov. Po otázke moderátora, v úlohe ktorého sa predstavil Dušan Pollák, sa netajil, že za vzor považuje svojho otca, od ktorého si chce osvojiť kopaciu techniku a zlepšiť sa v zakončovaní. To, čo považuje za jeho negatívum, je časté behanie za rozhodcami. V budúcnosti chce navštevovať futbalovú školu v Banskej Bystrici a vypracovať sa na hráča, ktorý by sa uplatnil i v zahraničnom klube. V kategórii starších žiakov si ocenenie vyslúžil brankár Ladislav Šalamon, ktorý je nástupcom a pokračovateľom futbalového klanu Šalamonovcov. Myslí si, že je brankárom, ktorý dokáže čítať hru a jeho vzorom je Peter Čech. Medzi najlepších dorastencov bezpochyby patrí rodák z Jablonova n/T. Patrik Milata, ktorý to skúša už aj v seniorskom mužstve Rožňavy. Je talentom s dobrou kopacou technikou a myslí si, že mužský futbal je príliš agresívny oproti dorasteneckému, kde prevláda skôr technika hry. (kcs)