Rožňava - Na futbalovom ihrisku pri ZŠ Zlatá sa vystrieda množstvo vyznávačov "koženej". V sobotu dopoludnia majú svoje domovské právo futbalisti "starí páni" z Vargového poľa. Táto partia už takmer 45 rokov pravidelne hráva medzi sebou od deviatej do jedenástej v zime i v lete. Nedokáže ich odradiť ani mráz či fujavica, búrka či extrémne teplo. "Už od útleho detstva mám futbal prirástol k srdcu a takmer všetci sme navštevovali miestnu základnú školu. Futbalu nás priúčal zosnulý František Šimkovič a pod jeho vedením sme hrávali žiacku súťaž. Často sa stávalo, že po hodine telesnej výchovy sme sa z ďalších hodín uliali a zotrvali hrať futbal," zaspomínal si Laco Filčák, ktorému prischla prezývka Mulo. Dlhé roky hrávali mestskú ligu pod názvom Vargové pole a v novodobej ére mestskú futbalovú ligu pri Šugári. Niektorí počas aktívnej činnosti hrávali za rôzne kluby. Vojtech Zatroch za Rožňavu, Ján Heteši spolu so Šebestom za Lipovník, Emil Zajačko za Kovstav, Štefan Bodnár za Brzotín a Rožňavu, Tibor Grulyo za Krh. Podhradie a Zoltán Šoltés to skúšal v doraste Rožňavy. Do kádra patria aj ďalší ako Karol Heteši, Vojtech Holečko, Gabriel Görgei, Juraj Filčák. Počas dlhodobej amatérskej činnosti mužstvo opustili zosnulí Karcagi, Jobbágy, Farkaš, Podracký, Katrenič. "Gro mužstva okrem futbalu hrávalo i mestskú ligu v hokeji, v kádri máme aj trojbojára, ktorým je Pešo, teda Peter Šebesta, ktorý sa venuje aj stolnému tenisu," pokračoval L. Filčák. Chlapi už vystriedali niekoľko ihrísk ako pri Baníckom učilišti, v parku, kde je teraz súkromný tenisový kurt, a množstvo povrchov od asfaltu cez antuku, kde ich sprevádzalo veľa zranení. "Toľko obväzov nemá ani nemocnica, koľko sme ich už mi spotrebovali. Aj dnes pred stretnutím máme polhodinovú prípravu, ktorú venujeme bandážovaniu končatín," dodal Bédo, teda Štefan Bodnár, ktorý ani vo veku 58 rokov nevynechal ani jedno stretnutie a už druhý rok je aj delegátom ObFZ v Rožňave. Nateraz si nevedia vynachváliť umelý trávnik, ktorý sa vybudoval ako prvý práve na ich rodnom sídlisku a nesie meno ich prvého trénera. Elán a zápasová motivácia je taktiež obrovská. Najstaršiemu účastníkovi Š. Bodnárovi, ktorý každý zápas emotívne prežíva, po prehre nechutí ani obed, ale po poslednom stretnutí dostal mimoriadnu chuť. Jeho mužstvo zvíťazilo 28:0. Najsympatickejšie na týchto nadšencoch je fakt, že mužstvo, ktoré vysoko prehráva, nehodí flintu do žita, ale bojuje až do konca o každý centimeter hracej plochy s nasadením, dravosťou a siaha na dno svojich síl. Tieto vlastnosti neraz chýbajú hráčom hrajúcim v okresných i regionálnych súťažiach.