Dušan Pollák slúžil rožňavskému futbalu tridsať rokov

26.8.2015 - Takmer po 30 rokoch v službách rožňavského futbalu sa Dušan Pollák , manažér klubu SP MFK Rožňava , tréner mládeže ako aj sekretár ObFZ v Rožňave rozhodol v tejto činnosti nepokračovať . Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.

Čo Vás viedlo k tomuto rozuhodnutiu?

„Rozhodlo viacero faktorov, ktoré ma trápili hlavne v posledných piatich rokoch. Na prvom mieste je to vyčerpanosť z riešenia tých istých problémov s ktorými si viete poradiť iba čiastočne. Poskladáte dobré mužstvo z odchovancov a nemáte financie, alebo máte financie a nemáte hráčov. Toto sa v Rožňave opakovalo niekoľko rokov a mám obavu, že sa to bude opakovať i v ďalších rokoch. Mrzí Vás to, keď vidíte, počujete v akých podmienkach pracujú iné kluby v okresných mestách, ale i obciach.Za posledné  súťažné ročníky sme mali v Rožňave najlepšie poskladané mužstvo za desať rokov. Dokázali sme dosiahnuť iba úspech v Slovenskom pohári, čo je málo, pretože toto mužstvo malo na vyššiu súťaž. K tomu však nestačí mať iba dobre poskladané mužstvo. Mojou podmienkou pre každé nové vedenie klubu bolo, aby sa o futbal v Rožňave staralo komplexne od prípraviek až do „A“ mužstvo. Pred začiatkom nového súťažného ročníka som mal ponuku, aby sme rozbehli samostatne mládežnícky futbal za oveľa lepších podmienok. Túto možnosť som nie po prvý krát odmietol, pretože dospelý futbal nemôže byť bez mládežníckeho a naopak.“

Keď sa obzriete niekoľko rokov dozadu. Aký bol rožňavský futbal?

„ Rožňavský futbal zažil dobré časy i krízové roky. Ako tréner a funkcionár som bol pri tom, keď sme rožňavský futbal zachraňovali trikrát v hodine dvanástej. Boli roky, keď od futbalu dávali všetci ruky preč, alebo strkali  hlavu do piesku. To poznám veľmi dobre. Boli však i roky, keď sme sa futbalom bavili a futbal Vám priniesol okrem roboty aj radosť a zábavu. Posledné roky to však neboli i keď ja osobne som ešte chcel niečo dosiahnuť v kategórii dospelých. Pokúšal som sa o to viackrát, ale vždy boli okolnosti, ktoré to nedovolili. Rožňava mala výborný kredit v práci s mládežou. Skutočne sme mali výsledky a radosť z našej práce. Rožňava výchovou mládeže pomáhala sebe i okolitým klubom. V posledných rokoch to už aj v tomto smere bolo horšie i keď sa nám ešte stále darilo s výchovou mladých hráčov, no s kvalitou i kvantitou z minulosti sa to nedá porovnávať. Boli však iné časy“.

Na ktoré obdobie najradšej spomínate ?

„Nepochybne roky 80 a 90, keď sme mali výborné mládežnícke družstvá. Množstvo talentov, ktorí ale odchádzali už vtedy za lepšími podmienkami mimo Rožňavu. Vychovali sme mládežníckych reprezentantov, hráčov, ktorí sa presadili v najvyššej lige resp. zahraničí. Boli sme konkurenčne schopný hrať s najlepšími mužstvami a nestratili sme sa ani v zahraničí. V 90 rokoch som s chlapcami z Rožňavy bol na najväčších mládežníckych turnajoch v zahraničí, dokonca i USA. Vyhrali sme veľké medzinárodné turnaje v Holandsku, Dánsku, Nemecku atď. Chlapci mohli spoznať futbalovú kultúru v zahraničí, vidieť a hrať na veľkých štadiónoch, stretnúť legendy futbalu. Ja som mal možnosť zahrať si zápas trénerov proti Ajaxu Amsterdam zo 70 rokov Cruyff, Neeskens, Rep, Krol.../, v Amerike stretnúť Peleho a absolvovať dva dni v Reale Madrid u terajšieho trénera Luisa Enrigueho z FC Barcelona. Boli sme na turnaji na pozvanie Ferenca Puskása a v Rožňave bola už nežijúca legenda Eusébio. Ak by som mal spomenúť všetko, bolo by to na viac strán. V roku 2002 som chcel odísť zo zamestnania, pretože som dostal ponuku pracovať v najväčšej futbalovej akadémii v Amerike. Vrátil som sa, lebo tam bola jazyková bariéra. To dodnes ľutujem najviac“.

Načo naopak spomínate nerád ?

„Na všetky tie dni, keď sme sa s futbalom trápili a nekonečne hľadali ako doslova prežiť. Navyše musíte bojovať s vonkajším a bohužiaľ v dnešnej modernej dobe i vnútorným nepriateľom. Futbalu sa každý rozumie a nie je tomu inak ani v Rožňave. V Rožňave čo si pamätám bolo vždy väčšie percento ľudí proti futbalu i keď navonok to tak možno nevyzeralo. Je to najhoršia vec, keď okrem ekonomických a športových problémov musíte čas deliť na veci, ktoré Vás brzdia. Žijeme však takú dobu, kde je lepšie byť ... Aj vo futbale trápia ľudí tie isté veci, ktoré sa objavujú v bežnom živote spoločnosti“.

Ako vidíte rožňavský futbal do budúcna ?

„Posledné dva roky tu bola generácia hráčov, odchovancov, ktorí ak by zostali pokope a mali ekonomické a športové podmienky, tak sa tu mohla do dvoch rokov hrať III. resp. II. liga. Ak sa tento kolektív neudrží bude to pokračovať v rytme máme financie, ale nemáme hráčov t.j. nemáme ani výsledky. Potom je potrebné zmeniť postoj verejnosti v prospech futbalu v Rožňave a navýšiť finančnú pomoc zo strany mesta nielen pre futbal, ale šport celkovo. Ak sa to podarí, tak dobrou systematickou prácou v mládeži čakajú futbal možno lepšie časy“.

Čo Vaši synovia ?

„Futbalu v Rožňave obetovali svoj čas od detstva. Futbal a šport majú radi, ale v dnešnej dobe je priorita zamestnanie. Počítam, že Filip dva, tri roky ešte bude aktívne hrávať a potom sa bude viac venovať trénerstvu, kde má ambície i predpoklady. Martin sa už dnes viac venuje zamestnaniu. Predpokladám, že aj on sa bude futbalu venovať nejaký rok. V minulosti sme zvažovali, že Filip sa bude venovať futbalu profesionálne. Boli na to možnosti, ale rozhodlo vzdelanie“.

Vaše plány do budúcna

„Čaká ma zmene ohľadom pracovnej pozícii, takže tam sa budú teraz uberať moje najbližšie plány. Som podpredsedom GOK, kde máme ambície pomôcť športu v okrese, mám aktivity v TMK a KM ObFZ / Podpora talentov/. Pri futbale určite zostanem. Najneskoršie od jarnej časti chcem znovu trénovať. Rád by som pomohol tiež futbalu v oblasti, kde som vyrastal. Rád by som tam rozbehol projekt s mládežou atď. Všetko však môže byť aj ináč. Všetkým fanúšikom a funkcionárom, ktorí sa starajú o futbal v dnešnej ťažkej dobe prajem veľa úspechov“.

ifrv/Karol Csobádi

Viac tu: https://infofutbalrv.webnode.sk/products/dusan-pollak-sluzil-roznavskemu-futbalu-tridsat-rokov/